Mrože na Tchaj-wanu, den 3. (Yehliu, Shifen, Golden Waterfall, Jiufen)

Třetí den se nesl se znamení výletu mimo Taipei a tentokrát jsem přemluvila Mrože, aby zážitky sepsal on :) jen tedy nečekejte moc jeho typického rantění, ono tu totiž není moc na co si stěžovat. Mám už teď takový pocit, že tu skutečně nejsme naposled.

Na dnešný deň sme naplánovali celodenný výlet skrz Klook – čo je fakt hodne fajn stránka presne na tieto (a kopu iných) vecí. Zarezervované, zaplatené cez net deň dopredu, človek dopredu vidí itinerár cesty i predpokladané časy a ďalšie info.

Yehliu Geopark

Vyrazili sme pomerne skoro ráno, meeting point pre túto túru je našťastie pomerne blízko hotelu, no chceli sme stihnúť nejaké raňajky – čo sa (na druhý pokus, ten prvý zlyhal, pretože divnosystém objednávania) podarilo v klasickom miestnom stánku. Tie sú tu všade a typicky pripravujú 3–5 vecí, tie dobré sa poznajú tak, že tam stojí fronta.

Útvary připomínající svíčky

Občerstvení a pripravení sme našli nášho sprievodcu a po chvíľke čakania sa nalodili na turist bus – vlastne hodne moderný a pohodlný model, rozhodne výrazne lepší než väčšina diaľkových, čo jazdia v ČR. Sprievodca Tommy, viac než 60-ročný pán, nám začal jemne bizár spôsobom predstavovať cestu – jeho angličtina sa dá prinajlepšom označiť ako lámavá, no snaha sa uprieť nedá. Dozvedeli sme sa teda nejaké úvodné info o tektonických doskách a budúcej anexii Filipín, kde zastaneme a na jak dlho, čo si uňho môžeme dopredu objednať.

Oceňujem, že zvládol hovoriť hoďku v kuse, takže cesta ubehla rýchlo. Neoceňujem, že hovoril hoďku v kuse a zvukotechnika nebola najlepšia, takže mi jeho hlas dunel v hlave rovno z repráčku nad nami. Tommy mal navyše tendenciu opakovať veci aspoň 6 a viac krát a premietať pri tom nepríliš dobré fotky, takže som už miestami trošku trpel. Musím ale pochváliť systém, kedy všetky info odmliel v buse a na samotných zastávkach nás nechal chodiť si po vlastnom – stačilo si dať bacha, aby bol človek včas naspäť, žiadne masové presúvanie sa od jedného šutru k druhému.

Šutre boli totiž to prvé, čo sme navštívili – Yehliu Geopark je plný pozoruhodných geologických formácií, ktoré pripomínajú tu hlavu, tu zviera alebo proste zhluk náhodných kameňov. Je to ale hneď pri pobreží, čerstvý vzduch a vlny rozbíjajúce sa o skaly sú fajn relax na pozorovanie, obecne zaujímavé miesto. Nasledoval vodopád, tuším najväčší na Taiwane, kde zrovna hralo do kariet, že posledné dni celkom prší – takže vody bolo hodne, vodopád majestátny. Nevýhodou, samozrejme, je, že posledné dni celkom prší, takže sme párkrát jemne premokli. Počasie je totiž extrémne náhodné – som zvyknutý, že v Indii príde lejak z ničoho nič, chvíľku je všetko pod vodou, no pak sa to ukľudní a cajk. Tu sa strieda pražiace slnko s jemným i hustým dažďom prakticky každých 5 minút – než stihnem zložiť pláštenku do batohu, tak zase prší, než ju pak vyberiem, tak je už zase tak teplo, že som vyschol. Naprosto chápem, prečo tu všetci nosia dáždniky a majú ich otvorené i keď neprší – zbytočne to odkladať, šanca, že pršať začne, je každú minútu tak 50 na 50.

Most k vodopádu

Vodopád

Okrem fajn prírody je tu tiež možnosť sledovať, ako sa turisti chovajú – samotní Taiwanci sú hodne disciplinovaní, klasika je skoro nula odpadkov na uliciach a obecne relatívne ohľaduplná spoločnosť, kopa turistov však pravdepodobne bola z pevninskej Číny alebo krajín, kde sa na toto nehrá – zastaviť uprostred úzkeho mostu alebo na vrchole schodiska a začať robiť selfíčka je pre niektorých zjavne naprosto cajk a ani omylom ich nenapadne, že niekoho blokujú. I odpadkov je v turist zónach obecne viac, normálneho Taiwanca hádzať veci na zem nenapadne, a to ani na food marketoch, kde sú tisíce kelímkov či táckov.

Došlo i na krmení kapříků

Naša turist skupina bola našťastie prevažne civilizovaná a nemám prakticky žiadne vtipné hejty – smiali sme sa dvojici slečien, čo sa na prírodné túry vybrali v najviac kurvích botách, ako to len ide (jedna mimochodom asi čoskoro zistila, ako to je blbý nápad, a prepla na šľapky), inak ale pohoda. Sprievodca samozrejme šiel klasickú metódu, kde doporučoval vybrané stánky a obchody, patrne tie, s ktorými mal nejaký deal, ale nebolo to ani tak agresívne, ako som zvyknutý z Indie – a niektoré jeho deals boli vlastne i fajn.

Na ďalšej zastávke, vo vesničke Shifen, kde sa vypúšťajú lampióny, sme tak dostali kura plnené ryžou a divnozmrzku a bolo to fajn. Inak šlo o klasickú uličku plnú stánkov s blbosťami i peknými vecami, hlavná atrakcia sú tu lampióny a tam sa nám nechcelo platiť za to, že nám niekto zapáli lampión a my ho pustíme vyletieť do vzduchu, aby za 10 m spadol a svinil inak krásnu prírodu. Ale vraj mesto platí týpkov, aby to hľadali a upratovali, takže všetko je green a sustainable, vrátane tých petrolejom napustených lampiónov.

Lampiony nad Shifenem

Predposledná stanica boli len také krátke 15-minútové zastávky na to spraviť fotku pri pobreží a ďalšieho vodopádu, následne túra končila v Jiufen, kde je slávna stará ulička – prakticky zase ulička plná stánkov, ale tentokrát fakt pekných a nastajlovaných, takže to bolo vlastne hrozne fajn. Kúpiť sa tu dajú hlavne čaje, žrádla a turistické suveníry, všetci navyše ponúkajú nonstop ochutnávky zdarma. Napohodu by sa tu jeden nažral do sýta čistým prechádzaním tu a tam a braním si free samples.

Shuinandong

Golden waterfall

My sme sa odhodlali na návštevu páru obchodníkov, primárne nejaké tie čajové, nejaké chujoviny na pamiatku a na záver i tofu s aromatom hovna, ktoré tu taktiež servírovali – a teda pomerne sklamanie. Nie je to ani nejak extrémne hnusné, že by to človek mal ako zážitok, skôr nudné, s pachuťou odpadkov. Textúra je jemne zaujímavá, ale že by šlo o delikatesu, to fakt ne. A fakt to smrdí ako hovno, cez to sa zle prenáša.

Stinky tofu

Nasledoval už len návrat do mesta (a Tommyho nesúhlasný pohľad, pretože videl, že sme čaj kúpili inde než v ním propagovanom stánku) a krátka zastávka v Izakaya reštaurácii.

Pohled na Jiufen nám hodně připomněl Shimlu 

Obecne fajn deň, tie výlety stoja za to a vyplatí sa to rezervovať takto cez cestovku – čo sme si mimochodom overili, keď sme stretli nejakú chudák pani, ktorá až na mieste zistila, že nejde vlak a musí si zháňať taxi.