Druhý den v Bikaneru z pohledu Mrože, komentáře k mé osobě samozřejmě berte s rezervou :D tentokrát bohužel bez obvyklého hejtu, ale na ten se můžete těšit příště!
Ráno sme vyrazili veľmi skoro - tuleň totiž nemohol spať pretože teplo jak v prdeli a tak zobudila i mňa, abych nespal taky. Pretože láska a tak. Aspoň sme však ráno šli za jakš takš ok teploty a stihli toho hodne tak proč ne.
Plán bol navštíviť krysí chrám, takže sme si nechali od majiteľa poradiť kudy kam a asi 30 kilákov od mesta skutočne pristáli v dedinke kde pozoruhodná pamätihodnosť stojí. Už včera na párty nám síce vyprávali, že to tam zas tak cool nie je, že to tam rekonštruujú a že majú i problémy s turistami, ale tak proč to neskúsiť, krysí chrám je celkom zaujímavý už na pohľad.
Rekonstrukce bola v plnom prúde, malému chrámu totiž stavajú vežu hodnú ajfelovky, aby to asi bolo poriadne vidieť z diaľky. Skupinka mlaďasov nám ešte predala cukríky pre krysáče, zobuli sme si boty a po...koberci, nazvime to, zamierili do chrámu zasraného od uctievaných zvierat.
Hneď po vstupe nás pobavila požičovňa návlekov na nohy, ktoré pôsobili nanajvýš divne a dlhá fronta na vstup do chrámu. No jasne a krysy, ktorích tu je fakt požehnane a len tak sa váľajú, čumia, sem tam trošku hýbu. Keď sme konečne v rade postúpili k miestu kde sa vchádza do svätyne, poslal nás ale miestny kňaz doprdele. Prej len miestny, fuck off. Nuže, nebolo by odveci niečo také povedať predtým, než tam človek po zaplatení vstupného vlezie, že?
Pochodili sme teda okolie kam sa mohlo a ktoré miestami viac než chrám pripomínalo skládku kde sa premnožili hlodavce, než chrám zasvätený božstvu. Krysy sú navyše totálne prekŕmené a predávkované cukrom, takže sa im nechce ani pohnúť a prakticky len tak degenerujú. Holt Indi a uctievanie zvierat, že?
Trošku rozčarovaný sme sa vrátili do mesta a našli rikšáka ochotného nás za ok cenu hodiť na ťaviu farmu spojenú s výskumným centrom, čo znie ok. Jantar rikšák nevedel úplne dobre anglicky, a čo je horšie, nevedel ani kde tá ťavia farma (i keď to je obľúbené turist miesto) je. Našťastie to však cestou zistil od random chlapíka na ulici a my tak došli...k zavretému výskumnému centru. Otvára sa o druhej, bolo ledva dvanásť. Fakt díky, rikšo. Našli sme si teda aspoň miesto kam nás má hodiť, chcel však moc a my teda odmietli. Teda, to sme aspoň mysleli.
Jantar nepochopil naše odmietnutie a hodil nás tam, takže dostal tú stovku navyše a nám sa naskytla šanca nakúpiť vo fair-trade podniku ktorý predáva výrobky okolitých dedinčanov a financie prúdia priamo im, čo je pekná vec na podporenie ktorú tuleň hneď zneužil na nákup oblečenia, pretože typická ženská, čo si budeme hovoriť. Miesto bolo navyše hned vedľa palácu kam sa presťahovala maharádžova rodina (po tom čo sprístupnila pevnosť verejnosti) a tak sme navštívili múzeum a poobzerali krásnu architektúru.
Keďže to zabralo nejaký čas, mohli sme opäť skúsiť ťavy - máme ťavy radi, no. Našli sme si trošku lepšie anglicky zdatného týpka a zase cesta na farmu, konečne otvorenú. Ochutnali sme tudíž skvelé ťavátorské mlieko, prej mrte zdravé, poobzerali zvery včetne roztomilých mláďat a nechali sa zatiahnuť i do nejakých tých obchodov. Načož sa šlo na ubytovňu a jedlo, že nech máme trošku času pred párty.
Opäť sme si vybrali našu zastrčenú restauraci a konečne okoštovali butter chicken - half znamenalo mrte veľkú a mrte moc chutnú porciu. Slovami klasika: "Nebíčko v papuľke." Pokecali sme navyše s personálom, hrozne moc milým.
Na ubyovni sme strávili len chvíľku oddychu, párty mala byť okolo pol ôsmej tak sme s predstihom vyrazili, že nech nie sme za sedlákov. Problém ale bol, že sme nevedeli kam ísť - len že to má niečo spoločné s "palace." Akožto tvory šikovné a IT zdatné sme však nezúfali, našli sme Raj Palace na tripadvisor a zamierili tama. Miesto to bolo buržó až sme váhali či sme na dobrom mieste, páč proste ochranka, profi recepce, výťahy...nesvoji sme oslovili personál, že máme dohodnuté stretko s majiteľom a že kam máme ísť.
Plán bol navštíviť krysí chrám, takže sme si nechali od majiteľa poradiť kudy kam a asi 30 kilákov od mesta skutočne pristáli v dedinke kde pozoruhodná pamätihodnosť stojí. Už včera na párty nám síce vyprávali, že to tam zas tak cool nie je, že to tam rekonštruujú a že majú i problémy s turistami, ale tak proč to neskúsiť, krysí chrám je celkom zaujímavý už na pohľad.
Rekonstrukce bola v plnom prúde, malému chrámu totiž stavajú vežu hodnú ajfelovky, aby to asi bolo poriadne vidieť z diaľky. Skupinka mlaďasov nám ešte predala cukríky pre krysáče, zobuli sme si boty a po...koberci, nazvime to, zamierili do chrámu zasraného od uctievaných zvierat.
Hneď po vstupe nás pobavila požičovňa návlekov na nohy, ktoré pôsobili nanajvýš divne a dlhá fronta na vstup do chrámu. No jasne a krysy, ktorích tu je fakt požehnane a len tak sa váľajú, čumia, sem tam trošku hýbu. Keď sme konečne v rade postúpili k miestu kde sa vchádza do svätyne, poslal nás ale miestny kňaz doprdele. Prej len miestny, fuck off. Nuže, nebolo by odveci niečo také povedať predtým, než tam človek po zaplatení vstupného vlezie, že?
Pochodili sme teda okolie kam sa mohlo a ktoré miestami viac než chrám pripomínalo skládku kde sa premnožili hlodavce, než chrám zasvätený božstvu. Krysy sú navyše totálne prekŕmené a predávkované cukrom, takže sa im nechce ani pohnúť a prakticky len tak degenerujú. Holt Indi a uctievanie zvierat, že?
Trošku rozčarovaný sme sa vrátili do mesta a našli rikšáka ochotného nás za ok cenu hodiť na ťaviu farmu spojenú s výskumným centrom, čo znie ok. Jantar rikšák nevedel úplne dobre anglicky, a čo je horšie, nevedel ani kde tá ťavia farma (i keď to je obľúbené turist miesto) je. Našťastie to však cestou zistil od random chlapíka na ulici a my tak došli...k zavretému výskumnému centru. Otvára sa o druhej, bolo ledva dvanásť. Fakt díky, rikšo. Našli sme si teda aspoň miesto kam nás má hodiť, chcel však moc a my teda odmietli. Teda, to sme aspoň mysleli.
Jantar nepochopil naše odmietnutie a hodil nás tam, takže dostal tú stovku navyše a nám sa naskytla šanca nakúpiť vo fair-trade podniku ktorý predáva výrobky okolitých dedinčanov a financie prúdia priamo im, čo je pekná vec na podporenie ktorú tuleň hneď zneužil na nákup oblečenia, pretože typická ženská, čo si budeme hovoriť. Miesto bolo navyše hned vedľa palácu kam sa presťahovala maharádžova rodina (po tom čo sprístupnila pevnosť verejnosti) a tak sme navštívili múzeum a poobzerali krásnu architektúru.
Keďže to zabralo nejaký čas, mohli sme opäť skúsiť ťavy - máme ťavy radi, no. Našli sme si trošku lepšie anglicky zdatného týpka a zase cesta na farmu, konečne otvorenú. Ochutnali sme tudíž skvelé ťavátorské mlieko, prej mrte zdravé, poobzerali zvery včetne roztomilých mláďat a nechali sa zatiahnuť i do nejakých tých obchodov. Načož sa šlo na ubytovňu a jedlo, že nech máme trošku času pred párty.
Opäť sme si vybrali našu zastrčenú restauraci a konečne okoštovali butter chicken - half znamenalo mrte veľkú a mrte moc chutnú porciu. Slovami klasika: "Nebíčko v papuľke." Pokecali sme navyše s personálom, hrozne moc milým.
Na ubyovni sme strávili len chvíľku oddychu, párty mala byť okolo pol ôsmej tak sme s predstihom vyrazili, že nech nie sme za sedlákov. Problém ale bol, že sme nevedeli kam ísť - len že to má niečo spoločné s "palace." Akožto tvory šikovné a IT zdatné sme však nezúfali, našli sme Raj Palace na tripadvisor a zamierili tama. Miesto to bolo buržó až sme váhali či sme na dobrom mieste, páč proste ochranka, profi recepce, výťahy...nesvoji sme oslovili personál, že máme dohodnuté stretko s majiteľom a že kam máme ísť.
 |
| Hotel Raj Vilas Palace :D |
Personál ale netušil. Prej žiadne stretko nieje...alebo možno v restauraci. S narastajúcim pocitom paniky sme vyšli do restaurace, krásne zariadenej a prázdnej. Zavolali nám dokonca nejakého manažéra a začali situáciu riešiť. Wtf, hanba jak sviň, boli sme fakt na zlom mieste. Takže...no, nejak sme to uhrali no, čo už, stáva sa a personál mal aspoň prdel. Trošku divne rozpoložený sme sa vrátili na guesthouse.
Kde našťastie sedela dvojica madých chlápkov zo včerajška. Že i oni idú na párty, ale je ešte čas. Pokecali sme s nima, trošku nespokojne vnímali že odchádzame už ráno, no to sa holt stáva a sľúbili sme, že necháme dobrú recenziu a doporučíme miesto všetkým naším známym. Takže ak idete do Bikanéru, Chandra Niwas Guesthouse a že vás posielame my, jasne? Týpci nakoniec odišili, že keď bude čas prídu po nás a skutočne, zanedlho dorazil majiteľ i chlapík od izraelských radarov a tak sme vyrazili na párty.
On to totiž nebolo hotel palace, bol to nejaký bývalý maharádžov palac, prebudovaný na hotel. Aha. Nuže, chybička sa stane, ale tak hovoril nám to keď sme boli rozbitý jak čínske hračky tak sa niet čomu diviť. Párty tak mohla začať - došli ešte ďalší dvaja fajn ľudia, akýsi tradičný maliar a niekto zo súčasného paláca.
Debata ako minule skvelá - spoločníci mali prehľad, boli hodne nad vecou, veselí, vtipní a kecalo sa s nimi fakt skvelo, takže atmosféra výborná. Och a pomohli i alkoholy - keďže včera sme sa bavili o indickom chlaste, dnes nám doniesol na ochutnávku lokálnu anízovku, veľmi zaujímavú. Nasledovalo francúzske čosi čo chutilo tak, že to neviem popísať a (asi) chorvátska rakia, plus samozrejme rum a whiskey. A nejaké tie bylinky.
Počas kalenia nás hostiteľ pozval prezrieť jeho hotel, na trošku inej úrovni než sú guesthousy v ktorých bežne prebývame. Na úplne inej úrovni. Čo izba to unikátna výzdoba, všetko strašný luxus a pohodlie už na pohľad. Prvý krát somv Indii videl vaňu a to hneď úplne hrozne buržó. Postele hodné kráľov, obrazy umelecké diela, človek si hneď želá byť prachatý a prebývať na takýchto miestach.
Súčasťou prehliadky tiež boli historické autá (ktoré hostiteľ - vnuk radžahstánskeho papaláša - zbiera), hlavne krásny chevrolet a ambassador, záhrady s nasadeným mangom, papájou a plejádou kvetov až som alergicky kýchal. I samotná kalba bola v pozoruhodnej miestnosti kde boli vystavené múzejné veci - všetko možné od zbraní, obrazov až po veľké nádoby, s totálne rozdielnou hodnotou páč to chlapík proste vezme ak sa mu to vidí - bez ohľadu na cenu.
Naprosto geniálny večer sme zakončili neskorou večerou na záhrade, veľmi dobrou nutno podotknúť, troškou popíjania rumu (príjemne sladký a silný) a ďalšími rozhovormi než sme finálne zamierili naspäť - a izbe sme tak uľahli okolo tretej ráno, aby sme vstávali v 4:30 kedy nás zobudil rikšák že sa ide na vlak do Jaipuru. Veľká škoda, vedieť že Bikanér je takto super ešte deň i dva ostaneme.
Kde našťastie sedela dvojica madých chlápkov zo včerajška. Že i oni idú na párty, ale je ešte čas. Pokecali sme s nima, trošku nespokojne vnímali že odchádzame už ráno, no to sa holt stáva a sľúbili sme, že necháme dobrú recenziu a doporučíme miesto všetkým naším známym. Takže ak idete do Bikanéru, Chandra Niwas Guesthouse a že vás posielame my, jasne? Týpci nakoniec odišili, že keď bude čas prídu po nás a skutočne, zanedlho dorazil majiteľ i chlapík od izraelských radarov a tak sme vyrazili na párty.
 |
| Bhairon Vilas |
Debata ako minule skvelá - spoločníci mali prehľad, boli hodne nad vecou, veselí, vtipní a kecalo sa s nimi fakt skvelo, takže atmosféra výborná. Och a pomohli i alkoholy - keďže včera sme sa bavili o indickom chlaste, dnes nám doniesol na ochutnávku lokálnu anízovku, veľmi zaujímavú. Nasledovalo francúzske čosi čo chutilo tak, že to neviem popísať a (asi) chorvátska rakia, plus samozrejme rum a whiskey. A nejaké tie bylinky.
Počas kalenia nás hostiteľ pozval prezrieť jeho hotel, na trošku inej úrovni než sú guesthousy v ktorých bežne prebývame. Na úplne inej úrovni. Čo izba to unikátna výzdoba, všetko strašný luxus a pohodlie už na pohľad. Prvý krát somv Indii videl vaňu a to hneď úplne hrozne buržó. Postele hodné kráľov, obrazy umelecké diela, človek si hneď želá byť prachatý a prebývať na takýchto miestach.
Súčasťou prehliadky tiež boli historické autá (ktoré hostiteľ - vnuk radžahstánskeho papaláša - zbiera), hlavne krásny chevrolet a ambassador, záhrady s nasadeným mangom, papájou a plejádou kvetov až som alergicky kýchal. I samotná kalba bola v pozoruhodnej miestnosti kde boli vystavené múzejné veci - všetko možné od zbraní, obrazov až po veľké nádoby, s totálne rozdielnou hodnotou páč to chlapík proste vezme ak sa mu to vidí - bez ohľadu na cenu.
Naprosto geniálny večer sme zakončili neskorou večerou na záhrade, veľmi dobrou nutno podotknúť, troškou popíjania rumu (príjemne sladký a silný) a ďalšími rozhovormi než sme finálne zamierili naspäť - a izbe sme tak uľahli okolo tretej ráno, aby sme vstávali v 4:30 kedy nás zobudil rikšák že sa ide na vlak do Jaipuru. Veľká škoda, vedieť že Bikanér je takto super ešte deň i dva ostaneme.
Žádné komentáře:
Okomentovat