Abychom se přeci jen pořád neflákali, naplánovala jsem nám na čtvrtek výlet k Chand Baori, známé studně, kde se mmj natáčel třeba nejnovější Batman! K závěru dne jsme dokonce stihli i kino :D
Ako skoro každý deň v Indii i dnes sme vstávali skoro - ešte pred budíkom samozejme. A ako každý deň v Indii, i teraz za to mohlo zlotulenia zloba páč nemohla spať a tak som nemohol ani ja. Pričom spánok mám rád, aby bolo jasno. Plán na dnešok bol veľmi prostý a priamočiary - navštíviť prastarú studňu Chand Baori a ak vyjde čas skočiť do kina. Toť vše.
Ako skoro každý deň v Indii i dnes sme vstávali skoro - ešte pred budíkom samozejme. A ako každý deň v Indii, i teraz za to mohlo zlotulenia zloba páč nemohla spať a tak som nemohol ani ja. Pričom spánok mám rád, aby bolo jasno. Plán na dnešok bol veľmi prostý a priamočiary - navštíviť prastarú studňu Chand Baori a ak vyjde čas skočiť do kina. Toť vše.
Hneď sme teda zaťapkali k stanici a vzali lístok, pre mierny nedostatok času sme nestihli nejaké normálne jedlo tak nám Ind naservíroval samozu na stanici, s kečupom aby to bolo viac železničárske. Cesta okolo hoďky a pol, tož pohoda, nejak to ušlo a snáď ani žiadne preveľmo výrazné a zaujímavé veci sa neudiali...teda, okrem toho že ma napálili Indi ako takí. A tudíž odbočka.
Hejt III. - Indi
V Bikanére to bola párty so smotánkou, Indmi na úrovni, so vzdelaním, proste super a tak som sa asi trošku rozmaznal. I jeden z nich, vrátivší sa z Izraela, nám vyprával ako sa mu hrozne páči slušnosť, výchova a poriadok v Európe či u židov a ako ho serú Indi. Tak som si na to spomenul.
Bežný ind je totiž hrozné prasa, ktoré má len minimum výchovy. Človek európsky je samosebou rozmazlená slečinka, ktorá pri sraní používa trón a prdel si utiera papierom, no okrem toho má (často, hovadá sa nájdu všade) nejakú tú výchovu. Bežne vás proste nenapadne vymočiť sa na ulici keď okolo chodia ľudia. Alebo robiť ten hrozný bordel, o ktorom bol samostatný odstavček. Či strkať do ľudí kam chodíte. Alebo...no, poďme postupne.
Dnes ma asi najviac dopálila Indická neukáznenosť a absolútna ignorácia akýchkoľvek pravidiel slušnosti. Niečo ako čakanie v rade je pre Indov naprosto neznámy pojem - všetci sa všade tlačia, strkajú, zavadzajú. Ind vám neuhne keď vystupujete z vlaku, s baťohom - on sa ešte okolo vás snaží napchať dovnútra. Čakáte v rade, konečne ste na rade - ba hovno, z boku sa tam strčí nejaký zmrd a začne hulákať jak Hitler v 38 a dožadovať sa svojej jízdenky. Na vlak ktorý odchádza za dve hoďky. Alebo ďalší deň, kľudne.
To samé platí i na cestách - ani za boha sa nestane, že vás niekto pustí, napriek tomu že ste na prechode. Proste nope, premávka sa zastaviť nenechá, ak nie ste krava. Rikšáci, cyklorikšáci, autá, to všetko jazdí po uličkách ktoré majú kapacitu priemerného američana, celú cestu trúbia, sem tam do seba vrazia. Nehrozí, že by trebárs tých 20 sekúnd jeden vodič počkal a pustil druhého. I to najväčšie európske cestné hovado na médi z bazošu je voči Indom celkom ukáznený šofér.
A hroznú hygienu som už spomínal, ale tak znova , bo ma to sere - pľutie na zem, chcanie, zahadzovanie bordelu. Podlaha v Indických vlakoch vypadá ako čierna skládka blízko Luníku IX.
No ale späť k dnešku. Po výstupe z vlaku nás čakala malá dedinka, skutočný rozdiel od miest kde sme doteraz chodili. I Mount Abu či Chittorgarh bol oproti tomuto gigant - v podstate to pôsobilo ako vesnica. Našli sme našťastie rikšáka ktorý sa zvolil zaviesť nás 7 kilákov k studni a vyrazili, ale nebolo by to ono bez toho vzrúša. Cesty tu boli tak hrozne v prdeli, že po cirka 300 metroch pichol gumu a tuktuk chcípnul. Heh. Našťastie svižne zavolal iného a my mohli pokračovať.
Na mieste kde sa studňa nachádza čakal už pripravený guide a prvý krát sme si povedali, že to teda s ním skúsime. Trošku zarazený sme ostali, keď spomenul, že to potrvá len 20 minút - ale čo už. Studňa je síc krásna, geometricky hrozne zaujímavá ale dovnútra sa nesmie a ono stačí na to civieť minútu a máte predstavu. Guide nás tak aspoň povodil po okolí, ukázal nám sošky bohov z neďalekého chrámu ktorý nechal zničiť moslimský nájazdník od mughalov (imigrant zasraný, všetko len ničia) a dokonca i miestnosť plnú batmanov. Teda, netopierov. Tým prehliadka končila, možno to nebolo ani tých 20 minút všehovšudy. Stihli sme ešte kúpiť vodu a hurá späť.
Vzrúšo ale pokračovalo a cestou chcípnul i druhý tuktuk. Fakt, za tú hodinku návštevy dzedziny sme odpravili dva pojazdné stroje - z celkového počtu snáď 6, odhadom. Vzal nás nejaký iný okoloidúci, čo bolo fajn a chudákovi nášmu transportérovi sme aspoň nechali stovku navyše, za starosti.
Keďže ďalší vlak šiel za cirka 3 hoďky času bolo viac než dosť - a tak sme hľadali niečo k jedlu. Chuja úspech. V celej tejto malej prdeli ani jediná klimatizovaná reštika - a keďže sme obaja chcípali teplom, presne takú sme hľadli. Nespokojní sme aspoň usadli k masala čaju a zbytok len tak čakali, sedeli, pili vodu a trpeli Indický železničný rozhlas.
Vlaky do Jaipuru šli totiž dva - jeden s priemernou rýchlosťou 40 km/h a časom nejaké tie 2 hoďky a asi pol ďalšej, druhý čo tam mal prísť o 25 minút skôr, no máva priemerné meškanie 45 minút. Keďže z rozhlasu sme pochopili, že nemešká čakali sme na ten - čo znamenalo zmätky, páč oba na rovnakú koľaj, oba rovnaký smer...holt India. Onen rozhlas je navyše peklo, páč ide stále dookola - najskôr hidnu, pak ingriš, pak zas odznova. Pol hodinky hlásilo stále to samé - že vlak prichádza na platformu 2.
"Mej aj hev jór aténčn plíz. Trejn nambr 14311 , Barejly expres from barejly to bdžuj via džajpur, ahmedabad iz arajving on platformu nambr tu."
Pak to samé v hindu. A zase anglicky. A zas. Zasranú polhodinu. Hlas tej ženskej mi v hlave ostane do smrti a 14311 je naveky vypálené v mojom mozgu. Trošku sranda tiež bola pri kupovaní vody - Ind nám podal poloprázdnu fľašku, čo okamžite upúta pozornosť. Ako zhýčkaný západňáci proste indickú tap woter piť nemôžeme, musí to byť balené. Ind si zjavne uvedomil omyl a podal nám novú vodu, zatiaľ čo drahá vedľa mi práve hovorí ako to tí snýky bastardi semtam doplňujú aby ušetrili. Presne v momente keď som si všimol, že fľaška má už otvorený uzáver a chýba i ofiko plastový obal. Takže do tretice všetko dobré. dostali sme čerstvú balenú vodu. Snáď.
Na vlak sme ale naskočili v pohode, nasockovali sa k dákym indom a pohoda, došli sme na čas - aby sme stihli film! Hneď vedľa ubytovne máme totiž veľké kino a hrajú hrozné pecku, Welcome Back. Hrozne drsný plagát, samé zbrane, akčkné trajlery a proste moc cool, to proste chceme. Kúpili sme lístok, nakúpili zásoby - popkorn, burger, pepsi, ako správny západňáci (btw za cenu ako na stanici, žiadne predražené sračky ako v našich kinách, mrdať ich zlodejov) a zasadli k pozeraniu.
Kino dle mňa v pohode - jo, trošku plesnivé, na zemi a tak bordel, ale nič hrozné a nepáchlo to tam. Reklamy na úvod výživné - okrem iného reklama na platenie daní, tá bola asi najlepšia. A film...what the fuck. Nepochopil som prakticky nič. Pripomínalo to náhodné zábery pozliepané nejak random dokopy, často s úrovňou kvality študentské filmy. A tí študenti sú z pomocnej školy. A fetujú.
Ani len akčňárna to nebola - komédia spíše, s páru akčnými scénkami kde hlavný klaďas ownil nepriateľov jak LOL larva owní lajnu po energeťáku. Wtf od začiatku do konca ale bavil som sa kráľovsky. Pretože to je prdel, ne? Dobré boli i poznámky - zakaždým keď nejaká postava držala či fajčila cigáro, objavilo sa varovanie - Cigarattas are injurious to your health. Cigarattas. Hrozne nás tiež bavili Indi samotní, keďže sem tam tlieskali, rehlili sa, kričali a ujúkalo. Nevidel som však žiadne povestné fandenie hrdinovi a buukanie na záporňáka, možno však preto, že ani oni netušili kto je záporňák. Film bol proste divný. Ale hustý a cool. Asi.
Po filme sme ešte zaskočili do miestnej špeciálky na sladkosti, kde mali vskutku masívny výber a človek by tam bol schopný precukriť sa na úroveň krysy z chrámu za pár minút. Ale čo sme mali bolo dobré a v tvare srdiečka. Plus, milovaná si tam našla kudlanku a fotila ju. Normálka.
Žádné komentáře:
Okomentovat