Poslední den v Bombaji byl velmi zážitkový, ráno jsem se sice probudila s menší tuberou, ale vypadá to, že nejhorší mám za sebou. Navíc nás čekala doslova oslava obžerství, kterou jsme si hodlali užít stůj co stůj. A o tom, jak to probíhalo, vám dneska poví Sir Mrož :)
Nedeľa v Bombaji začala výnimočne budíkom už na 8, čo znamenalo minimum spánku. Luxusný hotel, ktorý totiž obývame je dosť sockodiera a je tu buď teplo alebo zima - nikdy nie tak akurát. Navyše matrace sú tvrdé, vetrák hlučný a indi vonku stále robia kravál, prípadne za nich sem tam zaskočia psy. Fakt jako dovolenka snov.
Náladu nám ale mal spraviť dnešný program - orgie obžerstva v luxusnom Seven Kitchens, čo je bufet patriaci neskonale buržoáznemu hotelu v centru mumbai. O Seven Kitchens mmch vieme z youtube recenzií, kde to akýsi aziat propagoval a nalákali nás hlavne vystavené humry a iné morské potvory.
Než sa ale človek do hotela a jeho reštiky dostane musí skrz nákupák a to znamená kontroly, včetne detektoru kovov. Zabavili mi kudlu, malý asi 10cm opinel, asi aby som niekoho z afektu nepobodal. Čo na tom, že vnútri si človek napohodu kúpi 20cm japonský nůž s ktorým by sa indi bodali omnoho efektívnejšie.
V samotnom nákupáku sme sa rozhodli stráviť niečo cez hodinku, než začnú bufetové hodiny. A je to teda prdel už len tam chodiť - indické luxusné nákupáky sú totiž oproti napr. pražským luxus shopom omnoho štýlovejšie a majú i páru pravidelností:
- čím nižšie poschodie, tým predraženějšie značky, teda prízemie je plné vecí ako Zara, Choo či Kors kým úplne na vrchu boli už aj lokal indoznačky
- čím predraženejší shop, tým viac naprosto zbytočnej obsluhy má. Fakt je nutné držať si u dverí DVOCH týpkov na otváranie dverí? Musí byť u každého regálu dedikovaný pracovník, čo sa na vás povesí a komentuje každý predmet na ktorý pozeráte viac než 4 sekundy?
- modeli a hlavne modelky na reklamách sú biely. Ak by neboli biely, bude to asi hodne lokálna značka a nebude moc drahá.
- úplne luxus shopy mali aj dverníkov a týpkov na rozvazovanie šnúriek od topánok aspoň o odtieň svetlejších než je priemerný bombajčan - nízke kasty tu fakt nesmú
- na dámských záchodech je bába, která po každé návštěvě vydesinfikuje hajzlprkénko a pro jistotu ještě jednou spláchne, mmch. tak 30l vody, v kontrastu s všudypřítomnými nápisy, jak se tu má šetřit vodou, je to pecka - pozn. by mrožina
V nákupáku sme tiež videli za prvých 10 minút návštevy viac bielych a aziatov než doteraz v celom Bombaji. Chodia tu v podpatkoch a nakupujú v Zara. I keď ceny sú v podstate rovnaké ako inde vo svete. Nechápem.
Nu ale k jedlu - stálo to za to. Do hotelu teda človek šiel ďalšou kontrolou, tentokrát mi ale druhú kudlu nenašli a bolo to asi len tak pro forma - hitoma v baťohu nosí kočičí granule a tie jej tiež nekomentovali. Žrádlo bolo vskutku epické, šampanské, víno, gintonic či nealko limošky skvelé. Bufet je klasika all-you-can-eat s tým že si po veci buď chodíte sami, alebo na buržoida ojednávate u obsluhy. Mali sme humra, kraby a iné podmorské potvory ktoré nám pekne pripravili, mali sme zaujímavý výber sushi, miestne indožrádla a hlavne úplne úchvatný výber dezertov kde každý jeden bol malé umelecké dielo. Odchádzal som nažraný až hanba, ale spokojný.
Keďže nás to celé stálo dosť času, vzali sme radšej ubra rovno na hotel, nech sa vyhneme dopravnej špičke. Zaujímalo by ma čo si šofér myslel keď nás viezol z tak buržoáznej štvrti do total roboš oblasti. Obľúbil som si navyše dávať uber vodičom hodnotenie "príjemná konverzace" pretože nám nikdy nepovedia ani jedno slovo.
Posledný zážitok sme mali už u hotelu kde náhodná skupina indov pri pohľade na hitomu začala tancovať a hrať na bubny. Na chvíľu sa k nim i pripojila, tak ju poprasili farbami.
Ráno odchádzame do ďalšieho mesta - a bohudík za to. Tento hotel je fakt prasárna, objednaný čaj mi tu po naliatí do skleničky explodoval a ja mám vďaka tomu popálenú prdel. V normálnej krajine by som ich asi i skúšal žalovať, tu som rád že nám dali čisté prestieradlo zdarma.
Bonusové video, než mě zatáhli do kotle :D
Nedeľa v Bombaji začala výnimočne budíkom už na 8, čo znamenalo minimum spánku. Luxusný hotel, ktorý totiž obývame je dosť sockodiera a je tu buď teplo alebo zima - nikdy nie tak akurát. Navyše matrace sú tvrdé, vetrák hlučný a indi vonku stále robia kravál, prípadne za nich sem tam zaskočia psy. Fakt jako dovolenka snov.
Náladu nám ale mal spraviť dnešný program - orgie obžerstva v luxusnom Seven Kitchens, čo je bufet patriaci neskonale buržoáznemu hotelu v centru mumbai. O Seven Kitchens mmch vieme z youtube recenzií, kde to akýsi aziat propagoval a nalákali nás hlavne vystavené humry a iné morské potvory.
Než sa ale človek do hotela a jeho reštiky dostane musí skrz nákupák a to znamená kontroly, včetne detektoru kovov. Zabavili mi kudlu, malý asi 10cm opinel, asi aby som niekoho z afektu nepobodal. Čo na tom, že vnútri si človek napohodu kúpi 20cm japonský nůž s ktorým by sa indi bodali omnoho efektívnejšie.
- čím nižšie poschodie, tým predraženějšie značky, teda prízemie je plné vecí ako Zara, Choo či Kors kým úplne na vrchu boli už aj lokal indoznačky
- čím predraženejší shop, tým viac naprosto zbytočnej obsluhy má. Fakt je nutné držať si u dverí DVOCH týpkov na otváranie dverí? Musí byť u každého regálu dedikovaný pracovník, čo sa na vás povesí a komentuje každý predmet na ktorý pozeráte viac než 4 sekundy?
- modeli a hlavne modelky na reklamách sú biely. Ak by neboli biely, bude to asi hodne lokálna značka a nebude moc drahá.
- úplne luxus shopy mali aj dverníkov a týpkov na rozvazovanie šnúriek od topánok aspoň o odtieň svetlejších než je priemerný bombajčan - nízke kasty tu fakt nesmú
- na dámských záchodech je bába, která po každé návštěvě vydesinfikuje hajzlprkénko a pro jistotu ještě jednou spláchne, mmch. tak 30l vody, v kontrastu s všudypřítomnými nápisy, jak se tu má šetřit vodou, je to pecka - pozn. by mrožina
V nákupáku sme tiež videli za prvých 10 minút návštevy viac bielych a aziatov než doteraz v celom Bombaji. Chodia tu v podpatkoch a nakupujú v Zara. I keď ceny sú v podstate rovnaké ako inde vo svete. Nechápem.
Nu ale k jedlu - stálo to za to. Do hotelu teda človek šiel ďalšou kontrolou, tentokrát mi ale druhú kudlu nenašli a bolo to asi len tak pro forma - hitoma v baťohu nosí kočičí granule a tie jej tiež nekomentovali. Žrádlo bolo vskutku epické, šampanské, víno, gintonic či nealko limošky skvelé. Bufet je klasika all-you-can-eat s tým že si po veci buď chodíte sami, alebo na buržoida ojednávate u obsluhy. Mali sme humra, kraby a iné podmorské potvory ktoré nám pekne pripravili, mali sme zaujímavý výber sushi, miestne indožrádla a hlavne úplne úchvatný výber dezertov kde každý jeden bol malé umelecké dielo. Odchádzal som nažraný až hanba, ale spokojný.
Keďže nás to celé stálo dosť času, vzali sme radšej ubra rovno na hotel, nech sa vyhneme dopravnej špičke. Zaujímalo by ma čo si šofér myslel keď nás viezol z tak buržoáznej štvrti do total roboš oblasti. Obľúbil som si navyše dávať uber vodičom hodnotenie "príjemná konverzace" pretože nám nikdy nepovedia ani jedno slovo.
Posledný zážitok sme mali už u hotelu kde náhodná skupina indov pri pohľade na hitomu začala tancovať a hrať na bubny. Na chvíľu sa k nim i pripojila, tak ju poprasili farbami.
Ráno odchádzame do ďalšieho mesta - a bohudík za to. Tento hotel je fakt prasárna, objednaný čaj mi tu po naliatí do skleničky explodoval a ja mám vďaka tomu popálenú prdel. V normálnej krajine by som ich asi i skúšal žalovať, tu som rád že nám dali čisté prestieradlo zdarma.
Žádné komentáře:
Okomentovat