Že byl Bhuvaneš trochu peklo, vědí už asi všichni. Ono všeobecně Urísa není takový turistický ráj, vlastně jsme jenom v Puri potkali jednu bílou smažku a tím to víceméně haslo, jinak fakt bažiny a chudoba :) rozhodně má ale něco do sebe a jsem ráda, že jsme se vydali i tímto směrem, zase tyhle špatný zážitky jsou po jejich přežití často ty nejzábavnější a teď se tomu už vydatně smějem. Vlastně ani předtím jsme neklesali na duchu, tohle vše k tomu cestování prostě patří. Samozřejmě se pak ale s ještě větší radostí vyřádíme na hodnocení některch podniků, to si fakt ujít nenecháme. Štafetu teď opět přebírá Mrož.
Vychádzka po chrámoch v blbonešváru sa nakoniec ukázala ako veľká chyba. Keďže sme v jeden moment zmokli neboli sme pripravený na cestu indickým uber. Totiž, z nejakého divného dovodu tu miestny milujú jazdiť v autách ktoré teplotou pripomínajú chladničky - teplota pod 16 stupňov, človek vidí svoj dych no a ak je mokrý...
Tieto nasledujúce dni sme toho proste moc nezažili - či teda aspoň nič moc pozitívne. Obaja sme schytali horečky a prvé momenty len súperili kto to vytiahne vyššie - vyhral som somozrejme ja s 39.8 stupňa, čo už bolo skoto na pováženie či fakt neskúsime nejakého miestneho šaman či felčara. Báli sme sa ale, že by nás chcel niekde nechať zamknutých a nestihli by sme lietadlo, trpeli sme teda ďalej na izbe.
Jediné vychádzky tak boli pomerne biedne - videli sme štátne odišské múzeum ktoré pripomínalo postkomoušskú školu. Vnútri sa veselo premávali holubátori, omietka bola stará a mrzká a asi najlepší exponát bola zbierka vypchatých zombie zvieratiek. Nemali tu ani len klasické fantasy zbrane, fakt bieda. Celé múzeum bolo navyše niekoľkopatrové a my, s horečkou a vysílený sme schody dávali len s veľkou námahou.
Ďalšia návěteva bola nákupák - údajne ten nejvíc super top skvelý v celom meste. V skratke - bola to fakt diera porovnateľná s nejakou vesnickou akože multishop centrálou. Polovica obchodov zavretých či v rekonštrukcii, zbytok nudné, nemastné neslané čosi. Kúpili sme tak aspoň toaleťák, inak sa tu z toho človek fakt može len posrať. Hlavne že vždy majú týpka čo dáva na bloček razítko, fakt užitočná práca kámo.
Najviac nás tak bavilo sedieť v mallu na čaji a sledovať ako im doňho skrz deravú strechu zateká.
Jediné čo ostávalo je skúsiť to na izbe vyležať - ale to bolo dosť náročné. Hotel bol totiž omnoho, omnoho horší než sme si mysleli.
Prvý a snáď najvhorší problém boli okná - či teda ich absencia. Nedostatok vzduchu a svetla je dosť ekl, hlavne ak sa človek stále potí a chce ležať.
Televízia bežala tak na 40 percent, každú chvíľu výpadok. Sem tam ale ponúkla niečo dostatočne debilné aby nás to aspoň krátkodobo pobavilo.
Jediná deka ktorú sme mali bola dvojitá - čo je ok, ak je manželská posteľ. Lenže my sme mali dve separátne matrace predelené pomerne veľkou dierou - takže buď jeden z nás (ja) ležal v diere, alebo jeden z nás (ja) kradol tomu druhému perinu.
Žrádlo v reštaurácii sa nedá ani komentovať - taký humus by som neprial ani nepriateľom. Jak niekto dokáže posrať niečo tak jednoduché ako spíčené vajíčko to fakt nedávam, tu to ale zvládli bravúrne a ešte mali drzosť si zaň účtovať celkom premrštené čiastky.
Pekelní boli i zamestnanci. Mať hotel s dohodnutým rikšákom a nemať tam ľudí s aspoň základmi angličtiny mi príde sprosté. Mať tam ale vyložene dementov je už na hrane pochopiteľnosti. Onen "priateľský" týpek čo nám tam stále lozil sa neustále vypytoval kedy odchádzame - nie preto, že by mal starosť, ale preto, že chcel vysomrovať nejaké prachy ako "tip." Pičus hnedý. Mali sme ho na izbe fakt každú chvíľu, či nechceme dinner, lunch alebo proste náhodne prišiel či nechceme niečo odniesť a pak sa tváril ako kokot a nechcel odliezť.
Telefonát o 6 ráno ktorý sa ukázal ako omyl je tu asi klasika, nik sa za to ani neospravedlnil.
Platenie hotelu bolo fakt martýrium - ind s kalkulačkou tam vytváral doslova mágiu (pričom jediné čo bolo potreba je sčítať asi 10 hodnot...) a tri krát ma ubezpečil že ano, vie, že nám má ráno na 6:30 zavolať taxíka.
A na záver ind ktorý nám doniesol dve vody a začal rátať koľko to má stáť - "Nooo...32...70!!"
Poslal som ho do prdele že dve vody za 30 fakt nestoja 70, vypadal smutný, žid prašivý.
Pekelné miesto sme opustili včasne ráno. Samozrejme na taxík pre nás zabudli a tvárili sa ako parta retardov.
Hotel Basera ostáva najdrahším hotelom kde sme ostali a súčasne tým najhorším čo sme tam zažili. Nech im vtáky uhnijú.
Vychádzka po chrámoch v blbonešváru sa nakoniec ukázala ako veľká chyba. Keďže sme v jeden moment zmokli neboli sme pripravený na cestu indickým uber. Totiž, z nejakého divného dovodu tu miestny milujú jazdiť v autách ktoré teplotou pripomínajú chladničky - teplota pod 16 stupňov, človek vidí svoj dych no a ak je mokrý...
Tieto nasledujúce dni sme toho proste moc nezažili - či teda aspoň nič moc pozitívne. Obaja sme schytali horečky a prvé momenty len súperili kto to vytiahne vyššie - vyhral som somozrejme ja s 39.8 stupňa, čo už bolo skoto na pováženie či fakt neskúsime nejakého miestneho šaman či felčara. Báli sme sa ale, že by nás chcel niekde nechať zamknutých a nestihli by sme lietadlo, trpeli sme teda ďalej na izbe.
Jediné vychádzky tak boli pomerne biedne - videli sme štátne odišské múzeum ktoré pripomínalo postkomoušskú školu. Vnútri sa veselo premávali holubátori, omietka bola stará a mrzká a asi najlepší exponát bola zbierka vypchatých zombie zvieratiek. Nemali tu ani len klasické fantasy zbrane, fakt bieda. Celé múzeum bolo navyše niekoľkopatrové a my, s horečkou a vysílený sme schody dávali len s veľkou námahou.
Ďalšia návěteva bola nákupák - údajne ten nejvíc super top skvelý v celom meste. V skratke - bola to fakt diera porovnateľná s nejakou vesnickou akože multishop centrálou. Polovica obchodov zavretých či v rekonštrukcii, zbytok nudné, nemastné neslané čosi. Kúpili sme tak aspoň toaleťák, inak sa tu z toho človek fakt može len posrať. Hlavne že vždy majú týpka čo dáva na bloček razítko, fakt užitočná práca kámo.
Najviac nás tak bavilo sedieť v mallu na čaji a sledovať ako im doňho skrz deravú strechu zateká.
Jediné čo ostávalo je skúsiť to na izbe vyležať - ale to bolo dosť náročné. Hotel bol totiž omnoho, omnoho horší než sme si mysleli.
Prvý a snáď najvhorší problém boli okná - či teda ich absencia. Nedostatok vzduchu a svetla je dosť ekl, hlavne ak sa človek stále potí a chce ležať.
Televízia bežala tak na 40 percent, každú chvíľu výpadok. Sem tam ale ponúkla niečo dostatočne debilné aby nás to aspoň krátkodobo pobavilo.
Jediná deka ktorú sme mali bola dvojitá - čo je ok, ak je manželská posteľ. Lenže my sme mali dve separátne matrace predelené pomerne veľkou dierou - takže buď jeden z nás (ja) ležal v diere, alebo jeden z nás (ja) kradol tomu druhému perinu.
Žrádlo v reštaurácii sa nedá ani komentovať - taký humus by som neprial ani nepriateľom. Jak niekto dokáže posrať niečo tak jednoduché ako spíčené vajíčko to fakt nedávam, tu to ale zvládli bravúrne a ešte mali drzosť si zaň účtovať celkom premrštené čiastky.
Pekelní boli i zamestnanci. Mať hotel s dohodnutým rikšákom a nemať tam ľudí s aspoň základmi angličtiny mi príde sprosté. Mať tam ale vyložene dementov je už na hrane pochopiteľnosti. Onen "priateľský" týpek čo nám tam stále lozil sa neustále vypytoval kedy odchádzame - nie preto, že by mal starosť, ale preto, že chcel vysomrovať nejaké prachy ako "tip." Pičus hnedý. Mali sme ho na izbe fakt každú chvíľu, či nechceme dinner, lunch alebo proste náhodne prišiel či nechceme niečo odniesť a pak sa tváril ako kokot a nechcel odliezť.
Telefonát o 6 ráno ktorý sa ukázal ako omyl je tu asi klasika, nik sa za to ani neospravedlnil.
Platenie hotelu bolo fakt martýrium - ind s kalkulačkou tam vytváral doslova mágiu (pričom jediné čo bolo potreba je sčítať asi 10 hodnot...) a tri krát ma ubezpečil že ano, vie, že nám má ráno na 6:30 zavolať taxíka.
A na záver ind ktorý nám doniesol dve vody a začal rátať koľko to má stáť - "Nooo...32...70!!"
Poslal som ho do prdele že dve vody za 30 fakt nestoja 70, vypadal smutný, žid prašivý.
Pekelné miesto sme opustili včasne ráno. Samozrejme na taxík pre nás zabudli a tvárili sa ako parta retardov.
Hotel Basera ostáva najdrahším hotelom kde sme ostali a súčasne tým najhorším čo sme tam zažili. Nech im vtáky uhnijú.
Žádné komentáře:
Okomentovat