Kriplonožci v Indii - Amritsar, den 3.

Přemýšlela jsem, jak nazvat dnešní report, ale myslím, že se stále spíš víc kriplíme než mrožíme :D Můj drahý si jednu chvíli stěžoval, jak je na prd, že nás to potkalo zrovna tady, protože úžasný Amritsar, ale ono se ukazuje, že krom toho zlatýho templu toho tady zas tak moc není...třeba tu chybí nějaký spice market -_- Ale více o dnešku už vám povypráví Mrož...



Včerajší deň nestál za zápis - celý deň mi bolo kurevsky špatne takže sme sa len niekedy po 10tej vymrožili von a zašli k doktorovi, teda lekárnikovi, čo mi odstrihol 4 neznáme tabletky a niečo gestikuloval. Keďže sme ale nerozumeli ani prd, vzali sme to ešte k inému lekárnikovi, čo mi dal tabletky len tri a rovno mi poradil nech to zežerem a zbytok dorazím večer. Neskúmal som to, poslušne spapal indickú chémiu/alchýmiu a dúfal, že zaberie.

takhle teď mrož vypadá :DDD

Síce trošku malátny a hodne upocený, rozhodli sme sa preskúmať neďaleké trhy. Nanešťastie pre nás z nejakého určite hodne indického dovodu miestny proste moc nepracovali. Pretože prečo, žejo. Streda, okolo 1 poobede a Indi zakrysení buď doma alebo niekde na štrajku či inej obľúbenej kratochvíli. Na trhoch teda úplné hovno, ak sa nerátajú farebné cestoviny a iné totálne blbosti. Obaja trošku domordovaný sme sa teda radšej rozhodli zaliezť na hotel a čumieť na TV, len s občaným výjazdom po vodu či niečo malé pod zub.

Poslední dny jsme živi z banánů a já si ještě dávám tuhle pocintanou dobrotu - místní Lassi

Dnešok bol o poznanie lepší - tabletky minimálne čiastočne zabrali a síce stále nie som fit, aspoň nemám horečku a dá sa mi normálne pohybovať a tak. Ako prvé sme teda zašli do veľkého nákupáku kde sme najdlhšie strávili v niečom na sposob Tesca či iného hypermarketu a kupovali blbosti, pak sme v rýchlosti preliezli ostatné shopy a márne hľadali vhodné boty k obleku. Až nakoniec sme zaliezli ešte do jedného podniku - malého pivovaru! Síce to nebolo tak dobré pivo ako v Chandigarh, ale pšeničné i spešl ušlo a zvláštna pizza k tomu taky - obsahovala rybu, kura i nejaké uzené a k tomu olivy, sýr i indické korenie.

Nasledujúca epizóda bola celkom otravná - našli sme rikšáka a chceli niečo ako tea/spice market, čož sa v tomto meste ukazuje ako ďaleko náročnejšie než sa može zdať. Rikšák si samozrejme nasadil celkom cenu a pak nás šupol k stánku so sušeným ovocím. Super. Vyhádali sme si, že toto není ono, takže nás hodil k ďalšiemu stánku kde mali jeden druh čaju a predali nám ho v sáčku. Len tak, v igelitke, pretože CTC čaj sa na to presne hodí. Flustrovaný sme sa hodili ku golden temple a šli ťapkať pešo, pretože retardovať sa s rikšákmi je miestami hodne o držku. A mali sme štastie!

Ty pytle jsou plný těstovin, celej krám je plnej těstovin a takových tu jsou celý ulice! -_-

Úplnou náhodou sme zapadli do snáď jediného obchodu s čajom v okolí. Nenápadný, zakrysený, no naprosto ideálny. Zvyčajne asi predávajú len veľkoobchodne, no mali i kopu malých balíčkov takže pár kg si nesieme. Zbytok času sme sa ešte potácali okolo a prezerali obchody, čoraz nasranejší že okrem skurvených farebných cestovín tu človek fakt nič nekúpi. Dokonca som písal i indickým kamarádom na fb, aby mi poradili kam na shoping, no miestny friendly guy ma poslal do niečoho ako sámoška že tam je to ideál. Trhy s korením sa v tomto meste asi nekonajú no.

nemám fotky, tak ještě jeden golden temple :D

Ešte sme pak prešli páru obchodov, obdivovali sikhské zbrane no tie hezké sú až moc drahé a tie levné vypadajú hodne špatne (človek by sa s tým hanbil i na levný fantasy larp) takže sa toho moc nekúpi. Rovnakou náhodou ako predtým sme pak našli ešte jeden obchod s čajom, zistili koľko stojí pol kila a chceli rovno celé kilo - chudák chlapík mal na sklade ale len niečo cez 300g takže nám vypredal zásoby a bol celkovo hodne milý a usmievavý. Už sa tiež chýlilo k večeru, rozhodli sme sa teda ešte staviť na sváču a lassie, načož sme sa vrátili na hotel. Dnes teda zase žiadna kultúra ale nasrať, videli sme golden temple a okrem neho v tejto prdeli asi nie je nič. Len neustále prítomní taxikári čo v šialenej rýchlosti vykrikujú waga border, waga border bez ohľadu na čas. Vlastne celkovo taxikári ovládajú len páru slov - golden temple, waga border a airport. Čokoľvek naviac je nad ich sily.