Konečně jsme zase ve velkém městě a můžeme si užívat všech výdobytků civilizace, jako jsou třeba pochcaný ulice a smog :D Člověku to skoro začalo chybět. Jelikož tohle město taky není zrovna velkou turistickou destinací, uvidíme, jak se nám tu bude líbit. Krom mizerný wifiny to tu ale na první pohled vypadá zatím dobře. Ten Punjab je prostě celkově takový milý, lidi vám tu sice moc nerozumí, ale i tak se snaží nějak komunikovat a pomáhat. Dneska kvůli nám asi dvakrát zastavili dopravu jen proto, že jsme potřebovali přejít silnici a asi se tvářili trochu jako jantaři :) to člověka prostě potěší, takový maličkosti jsou vždycky nejlepší!
Keďže Ropar sme mali v podstate prejdený (pretože to je totálna diera) a veci v okolí boli až moc okolo, takže by sa to nedalo vziať na jeden šup, navyše gurdwár sme už páru videli takže radšej odchod. Milý ind na stanici nám včera prezradil, že vlak ide v 8:30 takže sme tam boli poslušne nastúpený už skoro hoďku predtým. Za okienkom makal niekto iný, no akurát keď som sa chystal kúpiť lístky a vystáť na to riadnu frontu zjavil sa náš kamarád a my mohli pokecať. Hodne nám bolo ľúto, že zjavne došlo k nejakej chybe a nie som schopný zavolať mu, takže sme nemohli za ním a teda prišli o pozvanie na večeru a pokec s jeho rodinou. Teraz nám aspoň protekčne rovno kúpil lístok, pozval nás na čaj a počas čakania na vlak sme kecali. Okrem iného sme sa dozvedeli, že okrem nás ešte turistov v Ropare nevidel. Wow, prečo asi. V takejto prdeli. Kto by to čakal! Inak ale hrozne moc príjemný chlapík, celkovo ten Pandžáb je takový fajn a hodný, odrbať sa nás tu snaží ďaleko menej ľudí než v Delhi.
Cesta vlakom nebola nejak extra zaujímavá, ind oproti nám celý čas len tak posedával, no mali sme fajn miesta a nik od nás nič nechcel. Výhľad takový priemer, všetko je zelené a celkom hezké, sem tam nejaká tá voda. Mal som konečne internety a mohol si čítať zaujímavé články, mrožina zatím hrala debilohry. Až asi 15 km od mesta sa začalo niečo diať - teda, naopak. Nedialo sa nič. Vlak totiž zastavil a stál. A stál. Čakanie bolo čoraz otravnejšie, no alternatíva hľadať rikšáka a nechať sa odviezť sa nám nepozdávala, tak sme to vyčkali a konečne sa dostali do Ludhiany.
Mesto je to živé, rušné a hodne prašné. Teplota bola v poledne hodne brutálna, k večeru mi ale príde celkom v pohode, všadeprítomný prach ale moc dobroty nerobí očiam ani ničomu. Nechali sme sa zaviezť k vyhliadnutému hotelu (rikšák nás samozrejme zobral k inému neďaleko, ale ten sme zavrhli ako drahý) a ubytovali sa. Vypadá to tu fajn, izba je docela hezká, sprcha funguje, je tu zatím pokoj len wifi má rýchlosť skomierajúceho šneka takže to spíše flustruje než čokoľvek iné.
Stále s dostatkom času sme vyrazili do mesta, nech stihneme čo najviac. Po Wool Market Road sme došli až na bazár, cestou míjali kopy a kopy obchodíkov s vlnou ktorou je Ludhiana vyhlásená. Šátky, oblečenia či samotnú vlnu tu predávajú za lacný peniaz po obrovských množstvách, škoda však len, že ako tu je teplo nie je tu moc hezkých svetrov či tak. Nasledovala klasický bazar road kde sa predávajú všetky možné i nemožné pičičárny a zapadli sme i do uličky plnej klenotníctiev. Nakoniec sme skončili v relatívne fajn žrádelne kde sme dostali super kura. Pobavilo, že kura bolo hotové predtým než placky, takže nám miesto nich popri čakaní doniesli toust.
Hneď na to sme chceli čaj, takže sme našli fajn stánok kde posedávala parta indov, tí nás hneď pozvali abychom si k nim sadli. Hodili sme klasickú reč, odkiaľ sme, čo turistujeme, že československo sú už vlastne dve krajiny a že tam je zima a lacné pivo. Postarší ind od nás navyše vybral facebooky a našiel sám seba na našom mobile - nechápem ale prečo tam má asi tri rovnaké profily.
Keď sme sa už chystali k odchodu vzal nás hneď ďalší z nich a dovliekol do obchodu s filmami. To čo u nás kedysi frčalo ako klasická videopožičovňa tu v Indii evolvovalo. Majú tam totiž všemožné veci - od oldschool gramofónových desiek a kazet, cez obyčajné dvd a cd s hudbou či filmami až po predaj filmov na usb. Prebieha to tak, že ind na notebooku ukáže film a ak sa líbi tak ho nahrá na zakúpené či vlastné usb. Či to je legal alebo to má sproste upirátené nevedno, ale pozreli sme s ním páru pasáži z indických filmov a bolo to hodne cool, takže cajk.
Neďaleko nás tiež bola jediná atrakcia priamo v centre, má ísť o Lodhi Fort, takže sme tam zamierili. Nakoniec sme zistili, že celá pevnosť je v podstate len jedna zrúcaná brána a inak nič, tak sme si aspoň spravili selfíčka s partou sympatických indiek. Cestou z pevnosti si nás navyše odchytil chlapík docela divný a rovno mi nasadil náhrdelník :-O
Trošku som sa bál, že ide o klasický scam a hneď na to si popýta prachy, prekvapil však a nič nechcel. Keď sme však za moment na to čumeli do mapy vyhliadol si nás zas a dotiahol nás do obchodu s foťákmi kde nakecal predavača aby nás spolu odfotil. Vzápatí nás začal ťahať k malému chrámu ktorý nám ukázal, čo bolo milé ale už sme trošku chceli preč. Odmietli sme teda pozvanie na jedlo alebo čaj (chlapík nevedel ani slovo anglicky, takže ťažko povedať) a po hodne dlhej prechádzke pešo sme konečne našli ďalšieho rikšáka. A pak to bola jízda.
Neviem či to bolo cestami alebo tuktukom ale jazda to bola pekelná. Mašina nadskakovala a my v nej, každá nerovnosť cesty nás stála nepríjemné mrsknutie o sedačku. Navyše cesta bola zablokovaná, pretože sa tam parta indov začala mlátiť a hádať, takže to chlapík vzal okľukou a samozrejme cez čo najviac brutal cesty aké tu zrejme sú. Keď sme konečne vystúpili boli sme radi, že žijeme.
Pri hoteli pak ešte pobavila banka, kde sa dajú zmeniť peniaze. Vošli sme dnu, tam parta indiek hrá hry a čumí do mobilov. Slušne poprosíme o zmenu peňazí ale...prej sa už zatvára, takže né. No, asi majú vyhradené poslendé minúty na facebook pauzu.
Keďže Ropar sme mali v podstate prejdený (pretože to je totálna diera) a veci v okolí boli až moc okolo, takže by sa to nedalo vziať na jeden šup, navyše gurdwár sme už páru videli takže radšej odchod. Milý ind na stanici nám včera prezradil, že vlak ide v 8:30 takže sme tam boli poslušne nastúpený už skoro hoďku predtým. Za okienkom makal niekto iný, no akurát keď som sa chystal kúpiť lístky a vystáť na to riadnu frontu zjavil sa náš kamarád a my mohli pokecať. Hodne nám bolo ľúto, že zjavne došlo k nejakej chybe a nie som schopný zavolať mu, takže sme nemohli za ním a teda prišli o pozvanie na večeru a pokec s jeho rodinou. Teraz nám aspoň protekčne rovno kúpil lístok, pozval nás na čaj a počas čakania na vlak sme kecali. Okrem iného sme sa dozvedeli, že okrem nás ešte turistov v Ropare nevidel. Wow, prečo asi. V takejto prdeli. Kto by to čakal! Inak ale hrozne moc príjemný chlapík, celkovo ten Pandžáb je takový fajn a hodný, odrbať sa nás tu snaží ďaleko menej ľudí než v Delhi.
Cesta vlakom nebola nejak extra zaujímavá, ind oproti nám celý čas len tak posedával, no mali sme fajn miesta a nik od nás nič nechcel. Výhľad takový priemer, všetko je zelené a celkom hezké, sem tam nejaká tá voda. Mal som konečne internety a mohol si čítať zaujímavé články, mrožina zatím hrala debilohry. Až asi 15 km od mesta sa začalo niečo diať - teda, naopak. Nedialo sa nič. Vlak totiž zastavil a stál. A stál. Čakanie bolo čoraz otravnejšie, no alternatíva hľadať rikšáka a nechať sa odviezť sa nám nepozdávala, tak sme to vyčkali a konečne sa dostali do Ludhiany.
Mesto je to živé, rušné a hodne prašné. Teplota bola v poledne hodne brutálna, k večeru mi ale príde celkom v pohode, všadeprítomný prach ale moc dobroty nerobí očiam ani ničomu. Nechali sme sa zaviezť k vyhliadnutému hotelu (rikšák nás samozrejme zobral k inému neďaleko, ale ten sme zavrhli ako drahý) a ubytovali sa. Vypadá to tu fajn, izba je docela hezká, sprcha funguje, je tu zatím pokoj len wifi má rýchlosť skomierajúceho šneka takže to spíše flustruje než čokoľvek iné.
 |
| fotka hustosvatyně počas jízdy tuktukem :) |
Stále s dostatkom času sme vyrazili do mesta, nech stihneme čo najviac. Po Wool Market Road sme došli až na bazár, cestou míjali kopy a kopy obchodíkov s vlnou ktorou je Ludhiana vyhlásená. Šátky, oblečenia či samotnú vlnu tu predávajú za lacný peniaz po obrovských množstvách, škoda však len, že ako tu je teplo nie je tu moc hezkých svetrov či tak. Nasledovala klasický bazar road kde sa predávajú všetky možné i nemožné pičičárny a zapadli sme i do uličky plnej klenotníctiev. Nakoniec sme skončili v relatívne fajn žrádelne kde sme dostali super kura. Pobavilo, že kura bolo hotové predtým než placky, takže nám miesto nich popri čakaní doniesli toust.
 |
| special cream chicken and...toast! :D |
Hneď na to sme chceli čaj, takže sme našli fajn stánok kde posedávala parta indov, tí nás hneď pozvali abychom si k nim sadli. Hodili sme klasickú reč, odkiaľ sme, čo turistujeme, že československo sú už vlastne dve krajiny a že tam je zima a lacné pivo. Postarší ind od nás navyše vybral facebooky a našiel sám seba na našom mobile - nechápem ale prečo tam má asi tri rovnaké profily.
Keď sme sa už chystali k odchodu vzal nás hneď ďalší z nich a dovliekol do obchodu s filmami. To čo u nás kedysi frčalo ako klasická videopožičovňa tu v Indii evolvovalo. Majú tam totiž všemožné veci - od oldschool gramofónových desiek a kazet, cez obyčajné dvd a cd s hudbou či filmami až po predaj filmov na usb. Prebieha to tak, že ind na notebooku ukáže film a ak sa líbi tak ho nahrá na zakúpené či vlastné usb. Či to je legal alebo to má sproste upirátené nevedno, ale pozreli sme s ním páru pasáži z indických filmov a bolo to hodne cool, takže cajk.
Neďaleko nás tiež bola jediná atrakcia priamo v centre, má ísť o Lodhi Fort, takže sme tam zamierili. Nakoniec sme zistili, že celá pevnosť je v podstate len jedna zrúcaná brána a inak nič, tak sme si aspoň spravili selfíčka s partou sympatických indiek. Cestou z pevnosti si nás navyše odchytil chlapík docela divný a rovno mi nasadil náhrdelník :-O
 |
| Tohle je asi to jediné, co zůstalo z pevnosti :) zarostlá brána |
Trošku som sa bál, že ide o klasický scam a hneď na to si popýta prachy, prekvapil však a nič nechcel. Keď sme však za moment na to čumeli do mapy vyhliadol si nás zas a dotiahol nás do obchodu s foťákmi kde nakecal predavača aby nás spolu odfotil. Vzápatí nás začal ťahať k malému chrámu ktorý nám ukázal, čo bolo milé ale už sme trošku chceli preč. Odmietli sme teda pozvanie na jedlo alebo čaj (chlapík nevedel ani slovo anglicky, takže ťažko povedať) a po hodne dlhej prechádzke pešo sme konečne našli ďalšieho rikšáka. A pak to bola jízda.
 |
| vzadu můžete vidět komando fotkychtivých studentek :D |
Neviem či to bolo cestami alebo tuktukom ale jazda to bola pekelná. Mašina nadskakovala a my v nej, každá nerovnosť cesty nás stála nepríjemné mrsknutie o sedačku. Navyše cesta bola zablokovaná, pretože sa tam parta indov začala mlátiť a hádať, takže to chlapík vzal okľukou a samozrejme cez čo najviac brutal cesty aké tu zrejme sú. Keď sme konečne vystúpili boli sme radi, že žijeme.
Pri hoteli pak ešte pobavila banka, kde sa dajú zmeniť peniaze. Vošli sme dnu, tam parta indiek hrá hry a čumí do mobilov. Slušne poprosíme o zmenu peňazí ale...prej sa už zatvára, takže né. No, asi majú vyhradené poslendé minúty na facebook pauzu.
 |
| zdravý večerní snack :D cheese (paneer) and veg pokoda |
Žádné komentáře:
Okomentovat