Hurá, nakonec se nám to podařilo! Díky několika šťastným náhodám a naší proradné mroživosti jsme se dostali až k předmostí Himalájí a užíváme si příjemného klima v horském městečku Shimla. Je to příjemná změna oproti předchozím dnům a hodláme si to tu fakt užít! Jak naše cesta probíhala, je tentokrát zaznamenáno velectěným Mrožem :))
Problém so vstávaním v Chandigu bol, že izba nemala okná - a tak bola proste stále tma a človek mal pocit, že musí byť tak 4-5 ráno a nie 7-8 ako tvrdí budík. Napriek tomu sme sa nejak vymrožili von a našli rikšáka čo nás hodil na vlakáč. Ďalšou zaujímavosťou Chandigu je, že tu majú zjavne docela štandardizovanú sumu 150 rupek za odvoz - pričom sme často mali pocit, že naprosto nezáleží na vzdialenosti. Vlak do Shimly nám ale neodchádzal z mesta, ale z neďalekej "vesničky" kde sme chceli osobákom. Lístky kúpené, info sme mali, ranajková omeleta bola dobrá. Len vlak dobrú polhoďku meškal.
Keď sme konečne dorazili do Kalky, ako sa vesnica z ktorej chodia vlaky do Shimly volá, bolo to tak-tak aby sa stihol spoj. Jediný ten deň - ďalší by šiel až v 4 ráno, takže by sme niekde prespávali. Vliezli sme teda do slušného kupé kde sme podľa lajstra von zistili ktoré miesta nie sú rezervované a pre istotu oslovili inda ktorý vypadal oficiálne. Žiaľ, bol oficiálny - oficiálny predavač obedov, takže niečo smolil že cajk, nech si sadneme no jeden z nastupujúcich nás vyviedol z omylu. Prej musíme na stanicu a lístok kúpiť tam. Super.
Dvadsať minút do odchodu vlaku, ktorý sa pomaly plní a my bežali na stanicu, kde samozrejme fronta indov a jeden austrálan. Keď však polka fronty z ničoho nič odišla a aussie vyhlásil že easy, fine, boli sme celkom v poho. Lístok za 100 rupek dokopy, bába na pokladni ma ešte uistila, že to je určite náš Toy Train a že jedéém. Zase sme teda našli lajstra s rezervačkami, vyhliadli neobsadené miesto a zasadli. Prakticky až do odchodu vlaku sme trošku tŕpli, či nás nepríde niekto vyhodiť - ale vlak sa pohol a my boli v poho, že to nás už predsa nevyrazia. Dokonca sme si kúpili i dva obedy od ofiko-neofiko inda.
Shmila je "Hill station" teda spíše takové tourist centrum s barákmi než mesto, bývalo to ale hlavné mesto kolonistov keď teploty vystúpali a rozmazňaní briti nezvládali bežnú Indiu. Takže vlak ide cca 20 kmh po dobu 5-6 hodín skrz hory až do výšky cca 2200-2400 metrov nad morom, ergo príjemná cesta a atrakcia v jednom. Spokojene sme sa pustili do obeda, klasik thali, kde jedna súčasť ale bola pokažená (jogurt páchol a chutil hnusne) a jedna extra pálivá. Nejak sme teda zežrali ryžu a boli spokojný, cajk.
Samotná cesta je super - trošku to pripomínalo Mt. Abu v Rajahstáne, len to je ešte o tých tisíc metrov vyššie a teda teplota už krátko po odjazde nepripomínala Indiu - tento vlak nemá ani len klasické vrtule a beztak to bola najviac v pohode jazda akú sme mali. Nikto nás nevyhodil, nikto k nám ani nezasadol - takže klasické 4 miesta sme okupovali len my dva a naše potraviny a baťohy. Krásny výhľad prakticky celú cestu je samozrejmosť - mosty, tunely, zvláštne horské mestečká a podobne. Vlak ide tak pomaly, že človek má možnosť stáť vo dverách alebo sa vykláňať z okna a fotiť, celkovo docela pohoda. Teda, nebyť iných ľudí vo vlaku.
Mali sme hroznú smolu na kupéčko - s nami totiž cestovali i tri malé indické decká a ich rodičia, zjavne nakazení myšlienkami na liberálnu výchovu. Decká robili hrozný bordel a ich hlavná kratochvíľa bola na zabitie - zakaždým keď vlak vošiel do tunelu, začali z plných pľúc vrešťať. Bez srandy - každý tunel znamenal pár sekúnd indického vrešťania. Koľko je tunelov medzi Kalkou a Shimlou? Vyše 90. Bomba.
Našťastie aspoň na cirka 15 tunelov boli ticho - jeden ind čo s nimi šiel to už nevydržal a nakričal na nich, takže boli ticho. Ale ako hovorím, 90 bez 15 je stále kurva moc tunelov v ktorích vrešťiaci zmrdi otravovali život. Ani ich otca som nemal rád - ten pre zmenu stále sedel alebo stál vo dverách a nie a nie tam pustiť niekoho iného. A ani raz na tie decká nenakričal takže by si z vlaku zaslúžil taky vykopnúť.
Pozn. autora - Kalka Shimla Railway je 96km dlouhá úzkorozchodná trať o šířce 762 mm vedoucí skz 102 tunelů, přes 864 mostů a 919 zatáček. Díky její unikátosti byla zařazena na seznam památek UNESCO :)
Na každej zastávke mal vlak cca 5-20 minút pauzu, kedy sa dalo nakúpiť v neďalekých stánkoch. Odvážne som teda vyrazil, že prinesiem zásoby a keď sa s dvoma horkými masala chai vrátil, vidím mrožinu ako loví prachy a dohaduje sa s hodne-ofiko indom. Vliezli sme do špatného vagónu - upper class, buržó, nie špína v general seating ktorý máme kúpený. Hups. Vysolili sme teda ďalších 400 rupek a inak v poriadku, nech tam teda sedíme. Cena teda nakoniec 5 násobok toho čo sme rátali na začiatku ale nevadí, stálo to za to.
Shimla samotná je vo výške spomínaných 2.2 až 2.4 km a fakt vypadá ako hezké britské koloniálne mestečko. Je tu kostol, nie sú tu prej tuk-tuky a videli sme tu viac bielych ľudí než na staromáku v prahe. Rovno si nás i odchytil hotelový chlapík, že za 800 rupee dostaneme pokoj s krásnym výhľadom, free wifi a teplá sprcha. No nekúp to. Kývli sme na to, páč bez rikšákov by bolo hľadanie celkom náročné a nasledovali nášho nového kamaráda. A že to bola cesta - po 5 hodinách vo vlaku ťapky trošku boleli a v Shimle sa stále ide do kopca. Než sme dorazili na hotel boli sme slušne unavený a utýraný, izby sú ale hezké. Ač taky sa nakoniec ukázalo, že ten výhľad má len izba za 1000 a nie 800. Čo už, vysokohorská prirážka tu proste funguje taky a nedá sa nič robiť.
Wifi je rýchle, sprcha je teplá a objednávka jedla nám zabezpečila nepálivé veľmi mňamka žrádlo, takže spokojene ležíme v posteli, zakrytý hrubou dekou pretože tu je fakt zima a čumíme na Masterchef junior alebo Dragon Ball s hindu dabingom. Zajtra to bude turistické, yay!
Problém so vstávaním v Chandigu bol, že izba nemala okná - a tak bola proste stále tma a človek mal pocit, že musí byť tak 4-5 ráno a nie 7-8 ako tvrdí budík. Napriek tomu sme sa nejak vymrožili von a našli rikšáka čo nás hodil na vlakáč. Ďalšou zaujímavosťou Chandigu je, že tu majú zjavne docela štandardizovanú sumu 150 rupek za odvoz - pričom sme často mali pocit, že naprosto nezáleží na vzdialenosti. Vlak do Shimly nám ale neodchádzal z mesta, ale z neďalekej "vesničky" kde sme chceli osobákom. Lístky kúpené, info sme mali, ranajková omeleta bola dobrá. Len vlak dobrú polhoďku meškal.
Keď sme konečne dorazili do Kalky, ako sa vesnica z ktorej chodia vlaky do Shimly volá, bolo to tak-tak aby sa stihol spoj. Jediný ten deň - ďalší by šiel až v 4 ráno, takže by sme niekde prespávali. Vliezli sme teda do slušného kupé kde sme podľa lajstra von zistili ktoré miesta nie sú rezervované a pre istotu oslovili inda ktorý vypadal oficiálne. Žiaľ, bol oficiálny - oficiálny predavač obedov, takže niečo smolil že cajk, nech si sadneme no jeden z nastupujúcich nás vyviedol z omylu. Prej musíme na stanicu a lístok kúpiť tam. Super.
Dvadsať minút do odchodu vlaku, ktorý sa pomaly plní a my bežali na stanicu, kde samozrejme fronta indov a jeden austrálan. Keď však polka fronty z ničoho nič odišla a aussie vyhlásil že easy, fine, boli sme celkom v poho. Lístok za 100 rupek dokopy, bába na pokladni ma ešte uistila, že to je určite náš Toy Train a že jedéém. Zase sme teda našli lajstra s rezervačkami, vyhliadli neobsadené miesto a zasadli. Prakticky až do odchodu vlaku sme trošku tŕpli, či nás nepríde niekto vyhodiť - ale vlak sa pohol a my boli v poho, že to nás už predsa nevyrazia. Dokonca sme si kúpili i dva obedy od ofiko-neofiko inda.
Shmila je "Hill station" teda spíše takové tourist centrum s barákmi než mesto, bývalo to ale hlavné mesto kolonistov keď teploty vystúpali a rozmazňaní briti nezvládali bežnú Indiu. Takže vlak ide cca 20 kmh po dobu 5-6 hodín skrz hory až do výšky cca 2200-2400 metrov nad morom, ergo príjemná cesta a atrakcia v jednom. Spokojene sme sa pustili do obeda, klasik thali, kde jedna súčasť ale bola pokažená (jogurt páchol a chutil hnusne) a jedna extra pálivá. Nejak sme teda zežrali ryžu a boli spokojný, cajk.
Samotná cesta je super - trošku to pripomínalo Mt. Abu v Rajahstáne, len to je ešte o tých tisíc metrov vyššie a teda teplota už krátko po odjazde nepripomínala Indiu - tento vlak nemá ani len klasické vrtule a beztak to bola najviac v pohode jazda akú sme mali. Nikto nás nevyhodil, nikto k nám ani nezasadol - takže klasické 4 miesta sme okupovali len my dva a naše potraviny a baťohy. Krásny výhľad prakticky celú cestu je samozrejmosť - mosty, tunely, zvláštne horské mestečká a podobne. Vlak ide tak pomaly, že človek má možnosť stáť vo dverách alebo sa vykláňať z okna a fotiť, celkovo docela pohoda. Teda, nebyť iných ľudí vo vlaku.
Mali sme hroznú smolu na kupéčko - s nami totiž cestovali i tri malé indické decká a ich rodičia, zjavne nakazení myšlienkami na liberálnu výchovu. Decká robili hrozný bordel a ich hlavná kratochvíľa bola na zabitie - zakaždým keď vlak vošiel do tunelu, začali z plných pľúc vrešťať. Bez srandy - každý tunel znamenal pár sekúnd indického vrešťania. Koľko je tunelov medzi Kalkou a Shimlou? Vyše 90. Bomba.
Našťastie aspoň na cirka 15 tunelov boli ticho - jeden ind čo s nimi šiel to už nevydržal a nakričal na nich, takže boli ticho. Ale ako hovorím, 90 bez 15 je stále kurva moc tunelov v ktorích vrešťiaci zmrdi otravovali život. Ani ich otca som nemal rád - ten pre zmenu stále sedel alebo stál vo dverách a nie a nie tam pustiť niekoho iného. A ani raz na tie decká nenakričal takže by si z vlaku zaslúžil taky vykopnúť.
 |
| Mrož a indický děti! :D |
Na každej zastávke mal vlak cca 5-20 minút pauzu, kedy sa dalo nakúpiť v neďalekých stánkoch. Odvážne som teda vyrazil, že prinesiem zásoby a keď sa s dvoma horkými masala chai vrátil, vidím mrožinu ako loví prachy a dohaduje sa s hodne-ofiko indom. Vliezli sme do špatného vagónu - upper class, buržó, nie špína v general seating ktorý máme kúpený. Hups. Vysolili sme teda ďalších 400 rupek a inak v poriadku, nech tam teda sedíme. Cena teda nakoniec 5 násobok toho čo sme rátali na začiatku ale nevadí, stálo to za to.
Shimla samotná je vo výške spomínaných 2.2 až 2.4 km a fakt vypadá ako hezké britské koloniálne mestečko. Je tu kostol, nie sú tu prej tuk-tuky a videli sme tu viac bielych ľudí než na staromáku v prahe. Rovno si nás i odchytil hotelový chlapík, že za 800 rupee dostaneme pokoj s krásnym výhľadom, free wifi a teplá sprcha. No nekúp to. Kývli sme na to, páč bez rikšákov by bolo hľadanie celkom náročné a nasledovali nášho nového kamaráda. A že to bola cesta - po 5 hodinách vo vlaku ťapky trošku boleli a v Shimle sa stále ide do kopca. Než sme dorazili na hotel boli sme slušne unavený a utýraný, izby sú ale hezké. Ač taky sa nakoniec ukázalo, že ten výhľad má len izba za 1000 a nie 800. Čo už, vysokohorská prirážka tu proste funguje taky a nedá sa nič robiť.
Wifi je rýchle, sprcha je teplá a objednávka jedla nám zabezpečila nepálivé veľmi mňamka žrádlo, takže spokojene ležíme v posteli, zakrytý hrubou dekou pretože tu je fakt zima a čumíme na Masterchef junior alebo Dragon Ball s hindu dabingom. Zajtra to bude turistické, yay!
Žádné komentáře:
Okomentovat