Když už tu člověk nemá problém se stabilní wifinou, vypnou mu pro jistotu proud :D asi tu chtějí nějak výrazně ušetřit, jelikož se to opakuje co půlhodinu. No, jak jsem včera večer milovala Delhi, začala jsem ho hned z rána zase nenávidět, asi mám s tím městem trochu love hate relationship. Aspoň, že delhi belly se nekonalo, asi ráno zaskočím na další skvělé lassi, bude to totiž náš poslední den tu. Ale dnešní události vám opět přináší herr Mrož!
Tak ako každý deň, i dnes sa vstávalo hrozne zle. Pri zaspávaní totiž celkom rušia indické psy, zvádzajúce patrne nejaké gang vojny pod oknami, nepomáha však ani teplota približujúca sa k peklu. Ak niekomu príde, že v Prahe je "hrozne teplo" tak ne, není. Fakt není.
Nakoniec sme sa predsa len vymrožili na svetlo a dostali i tip ako si rezervovať vlak - buď online, skrz nejaké tourist centrum, čo ale stojí 200 rupek na osobu plus cena lístka, alebo zájdeme na stanicu a kúpime si to sami, len za cenu lístka. No a keďže je stanica len kúsok pešky, nebolo o čom premýšľať. Vzali sme pasy, zmenili euráče na rupky a hurá za dobrodružstvom! Teda...moment.
Krátka odbočka k Indom, či spíše Dílijčanom a ich obľúbenej úchylke. Tourist centrá kde dávajú free mapu sme už spomínali, ale to sme ešte nevedeli ako moc to miestny zbožňujú. Existuje tu totiž taková procedúra - objaví sa strašne milý a priateľský ind, spýta sa čo potrebujeme, niečo poradí, prehlási že nič nepredáva a len máme spoločnú cestu, predstaví sa, naučí vás indické slovíčka ako ahoj a ďakujem a pridá nejakú ďalšiu dobrú radu. A pak vás pošle do tourist centra. Bez výnimiek. Bez prdele.
Za včerajšok sme boli po free mapu poslaný snáď 5 krát a vždy presne týmto postupom - človek pak už nevie či sa smiať či plakať. Ale spať k príbehu:
Milý ind, predstavenie, dobrá rada, nič nepredáva, namaste, čože to hľadáme? No, železničnú stanicu. Jasné, stačí odbočiť vpravo, vľavo, vľavo a ste tam. Určite? Bol som presvedčený, že to je vľavo, vľavo...ale ktovie, orientačný nemám dokonalý, india je rušná, asi som sa proste o tú jednu odbočku sekol. Nope. Mal som pravdu, cesta by to bola správna. Tá Indova...viedla k Tourist centru.
Zabralo nám dobrých pár minút vysvetliť mu, že chceme k vlakovej stanici a nie debilnému centru - k stanici kde sú zasrané vlaky a tak. Takže nakoniec že jó, že chápe ale nech si vezmem rikšáka, slnko je silné a cesta dlhá. Keďže nás presmeroval na inú ulicu kde skutočne pražilo ako na sahare kývli sme na to, hlavne keď sa ponúkol, že nám to u rikšáka vybaví za 10rs. Zaplatili sme nakoniec dvojnásobok, stále však naprostá pohoda a vyrazili. Keď rikšák neodbočil kde mal, myslel som, že pozná lepšiu cestu...hovno. Rikšák nás proste zaviezol k tourist centru...
Pešky, rozčarovaný ač trošku i pobavený sme nakoniec došli na vytúženú stanicu. Ešte viac tam pobavila ceduľka s radou ktorú nám predtým dal i šéf hotelu - aby sme za žiadnu cenu neverili miestnym ktorí sa nám pokúsia nakecať, že rezervácie pre turistov sú dnes zavreté/niečo sa zmenilo/nejde to. Pretože to ide a milá indka nám vybavila dve miestečká na zajtrajší vlak do Patialy. Hurá!
Zohnať odvoz z centra je utrpenie - indi sú tu vychytralý a nemajú problém si naúčtovať trebárs 5 stovák. Začali sme sa hádať, naša cena bola 250. Stále trvali na svojom, nie a nie pohnúť. Tak proste prišiel iný ind, kývol na nás, že 250 je cajk a nech ideme. Zbytok skupinky začal jačať a jeden dokonca ťahal nášho záchrancu za rukáv, ale ním to nepohlo. Proste nás ukradol, získal svojich 250 a všetci boli spokojní. Skoro všetci, teda, ale my určo.
Náš cieľ bolo niečo, na čo sme sa tešili celý čas v Dílí - Haus Kratz Hipster Village. Much hipster. Je to zrúcanina nejakej pevnosti, malá miesta "dedina" a kopa hipstrov ktorí sa tam nahipstrovali a postavili si tam hipstrplácky. Nikdy predtým sme nevideli takú koncentráciu macbookov a zlatých ajfonov v starbucks, nikdy predtým sme nevideli indky oblečené ako regulérne európske kur...módne ženy. Ač niekedy bolo vtipné sledovať ako sa snažili ovládať vysoké podpatky a vypadať pri tom...inu, európsky.
Zasadli sme do podniku ktorý sa dá nazvať jedine posh a dali si imperiálne snídane. Bolo imperiálne a dobré. Keď ale priniesli účtenku, horko sme zaplakali - sneaky zákerňáci tam vpašovali dane a poplatky za to i tamto, takže cenu dvihli o nejakých slušných 20% od toho čo sme si reálne objednali - a to ešte voda stála 75 oproti bežnej cene 15-25rs.
Následne sme pochodili miestnu zrúcanú pevnosť - teda spíše jednu stojacu hradbu a nejaké tie zbytky palácu a chrámov vovnútri. Všade sa poflakovali hrozne cool chillin inďáci, cvakali selfíčka na zlatých jabkách a nosili napechované peňaženky len tak napohodu v ruke. My, dvaja spotený a chudobný európania sme tam boli najvačšie socky a keby sme neboli biely asi nás vyženú palicami. Bolo to tam ale moc hezké, s veľkým a relatívne čistým jazerom a extrémne dobre udržiavaným trávnikom - zahanbilo by to i slušnú britskú famíliu.
Ďalší podnik bol niečo ako hipstr kavárna/bistro ale s indickým čajom miesto kávy. Dal som si nejaký so šafránom, mrožina pila so škoricou, lebo je biela. Bolo to dobré, fakt jo. A keďže nám stále nestačilo, zapadli sme ešte do "pravej italskej gelato zmrzlinárne." Pretože tam mali kafe, espresso, yaaay! Teda, tvárili sa tak. To čo mi dali bolo klasické české presíčko a moja duša hipstra trpela a krvácala. Drahé kafe som nechal nedopité na ceste.
Nasledoval presun k Lotus Temple - kde i samotná cesta pobavila, keďže vznikla slušná zápcha ktorú som fotil a indi sa na tom bavili a mávali mi. Obišli sme krízovú oblasť a chytili rikšáka - dobrá rade je brať si tých čo vypadajú chudobnejšie a ošarpanejšie, nie sú tak naučený odrbávať a i cenu čo považujú asi sami za prepálenú nie je problém zaplatiť, je 2-3x menšia než od skúsených indov v centre.
Lotus mal prekvapivo prísne pravidlá a veľmi udržiavané prostredie. Inak je to chrám o ktorom si ešte musím niečo načítať pretože som úplne nezachytil čo to tam vlastne uctievajú, boli tam však jazierka a bolo to hezké, takže prečo nie. Tiež na momen odbočím k samotnému Dílí - docela som totiž čakal, že to bude hnusné, špinavé mesto čo smrdí a je nejvíc kekel. Prekvapivo je však čisté - až moc, dokonca! Cesty nelemujú hradby odpadkov, len sem tam niekto niečo zahodí, ulice sú takmer čisté. A celé mesto je hodne zelené, s parkami, trávnikmi, prírodou... Dokonca i bezďáci a žobráci sú tu menej početný než v prahe a takmer vás neotravujú ak nereagujete.
Od Lotusu sa šlo k ďalšišmu chrámu, Kalkaji Mandir. Klasický hindu temple čo však prekypoval životom - všetci tu spievali a robili randál, takže i hardcore punk koncert na junktowne oproti tou vyzeral ako katolícka omša. Dostali sme náramky, mrožina dostala puntík na čelo a jedém. Opať sme chytili rikšáka za naprosto super cenu a frčali celým mestom naspať k centru, do Jama Masjid, najviac veľkej mešity v Indii!
Pri vstupe sme sundali boty, zacálovali foťáky (prej i ak ho nepoužijem tak platím :( ) a tulenina dostala i takový divný pytel/šaty aby nepohoršovala indov tým že...nevim, asi že je žena. Vlasy jej však prekvapivo nechali voľné takže som úplne dres nepobral. Mešita však bola úžasne obrovská, s kopou miestnych čo sa primárne fotili alebo len tak oddychovali u centrálnej fontánky. Okamžite sme sa tiež stali terčom útokov fotkychtivých mládencov i detí a nakoniec som nafotil asi viac indov ako fotia nás než samotnej mešity. Punk.
Keďže sa stmievali, zamierili sme do CCCI kde som si vyzdvihol svoj vytúžený oblek na mieru. Som už šťastný, je fakt super. Rozhodli sme sa ešte zaskočiť na večeru - neďaleko hotelu, malá rodinná restaurace, veg only. Palak Paneer znie i chutí dobre, navyše k tomu parantha placky ktoré sú niečo ako super placky a ich výroba vypadá huste. Aby to však nebola nudná večera s hodne pálivým jedlom, mala naša štvrť blackout a svetlá i všetko elektrické proste padlo. Dostali sme sviečky a bolo to romantické a super ale...po chvíli som so uvedomil, že sa pomaly varím vo vlastnej šťave. So svetlami totiž padla i AC a teplota stúpala a stávala sa neznesiteľnou - dokonca tka, že nám indi doniesli servítky na utieranie sa. Prežili sme to však v zdraví (snaď) a zrovna keď sme platili všetko nabehlo. Hurá!
Na hoteli, po najlepšej sprche v živote teda možem písať report za zvuku indickej MTV.
Tak ako každý deň, i dnes sa vstávalo hrozne zle. Pri zaspávaní totiž celkom rušia indické psy, zvádzajúce patrne nejaké gang vojny pod oknami, nepomáha však ani teplota približujúca sa k peklu. Ak niekomu príde, že v Prahe je "hrozne teplo" tak ne, není. Fakt není.
Nakoniec sme sa predsa len vymrožili na svetlo a dostali i tip ako si rezervovať vlak - buď online, skrz nejaké tourist centrum, čo ale stojí 200 rupek na osobu plus cena lístka, alebo zájdeme na stanicu a kúpime si to sami, len za cenu lístka. No a keďže je stanica len kúsok pešky, nebolo o čom premýšľať. Vzali sme pasy, zmenili euráče na rupky a hurá za dobrodružstvom! Teda...moment.
Krátka odbočka k Indom, či spíše Dílijčanom a ich obľúbenej úchylke. Tourist centrá kde dávajú free mapu sme už spomínali, ale to sme ešte nevedeli ako moc to miestny zbožňujú. Existuje tu totiž taková procedúra - objaví sa strašne milý a priateľský ind, spýta sa čo potrebujeme, niečo poradí, prehlási že nič nepredáva a len máme spoločnú cestu, predstaví sa, naučí vás indické slovíčka ako ahoj a ďakujem a pridá nejakú ďalšiu dobrú radu. A pak vás pošle do tourist centra. Bez výnimiek. Bez prdele.
Za včerajšok sme boli po free mapu poslaný snáď 5 krát a vždy presne týmto postupom - človek pak už nevie či sa smiať či plakať. Ale spať k príbehu:
 |
| doprava v Indii :) |
Zabralo nám dobrých pár minút vysvetliť mu, že chceme k vlakovej stanici a nie debilnému centru - k stanici kde sú zasrané vlaky a tak. Takže nakoniec že jó, že chápe ale nech si vezmem rikšáka, slnko je silné a cesta dlhá. Keďže nás presmeroval na inú ulicu kde skutočne pražilo ako na sahare kývli sme na to, hlavne keď sa ponúkol, že nám to u rikšáka vybaví za 10rs. Zaplatili sme nakoniec dvojnásobok, stále však naprostá pohoda a vyrazili. Keď rikšák neodbočil kde mal, myslel som, že pozná lepšiu cestu...hovno. Rikšák nás proste zaviezol k tourist centru...
 |
| vstup do hipster čtvrti |
Pešky, rozčarovaný ač trošku i pobavený sme nakoniec došli na vytúženú stanicu. Ešte viac tam pobavila ceduľka s radou ktorú nám predtým dal i šéf hotelu - aby sme za žiadnu cenu neverili miestnym ktorí sa nám pokúsia nakecať, že rezervácie pre turistov sú dnes zavreté/niečo sa zmenilo/nejde to. Pretože to ide a milá indka nám vybavila dve miestečká na zajtrajší vlak do Patialy. Hurá!
Zohnať odvoz z centra je utrpenie - indi sú tu vychytralý a nemajú problém si naúčtovať trebárs 5 stovák. Začali sme sa hádať, naša cena bola 250. Stále trvali na svojom, nie a nie pohnúť. Tak proste prišiel iný ind, kývol na nás, že 250 je cajk a nech ideme. Zbytok skupinky začal jačať a jeden dokonca ťahal nášho záchrancu za rukáv, ale ním to nepohlo. Proste nás ukradol, získal svojich 250 a všetci boli spokojní. Skoro všetci, teda, ale my určo.
 |
| stará mešita |
Náš cieľ bolo niečo, na čo sme sa tešili celý čas v Dílí - Haus Kratz Hipster Village. Much hipster. Je to zrúcanina nejakej pevnosti, malá miesta "dedina" a kopa hipstrov ktorí sa tam nahipstrovali a postavili si tam hipstrplácky. Nikdy predtým sme nevideli takú koncentráciu macbookov a zlatých ajfonov v starbucks, nikdy predtým sme nevideli indky oblečené ako regulérne európske kur...módne ženy. Ač niekedy bolo vtipné sledovať ako sa snažili ovládať vysoké podpatky a vypadať pri tom...inu, európsky.
Zasadli sme do podniku ktorý sa dá nazvať jedine posh a dali si imperiálne snídane. Bolo imperiálne a dobré. Keď ale priniesli účtenku, horko sme zaplakali - sneaky zákerňáci tam vpašovali dane a poplatky za to i tamto, takže cenu dvihli o nejakých slušných 20% od toho čo sme si reálne objednali - a to ešte voda stála 75 oproti bežnej cene 15-25rs.
 |
| nekvalitní fotka zatím nejdražšího jídla v Indii |
Ďalší podnik bol niečo ako hipstr kavárna/bistro ale s indickým čajom miesto kávy. Dal som si nejaký so šafránom, mrožina pila so škoricou, lebo je biela. Bolo to dobré, fakt jo. A keďže nám stále nestačilo, zapadli sme ešte do "pravej italskej gelato zmrzlinárne." Pretože tam mali kafe, espresso, yaaay! Teda, tvárili sa tak. To čo mi dali bolo klasické české presíčko a moja duša hipstra trpela a krvácala. Drahé kafe som nechal nedopité na ceste.
Nasledoval presun k Lotus Temple - kde i samotná cesta pobavila, keďže vznikla slušná zápcha ktorú som fotil a indi sa na tom bavili a mávali mi. Obišli sme krízovú oblasť a chytili rikšáka - dobrá rade je brať si tých čo vypadajú chudobnejšie a ošarpanejšie, nie sú tak naučený odrbávať a i cenu čo považujú asi sami za prepálenú nie je problém zaplatiť, je 2-3x menšia než od skúsených indov v centre.
Lotus mal prekvapivo prísne pravidlá a veľmi udržiavané prostredie. Inak je to chrám o ktorom si ešte musím niečo načítať pretože som úplne nezachytil čo to tam vlastne uctievajú, boli tam však jazierka a bolo to hezké, takže prečo nie. Tiež na momen odbočím k samotnému Dílí - docela som totiž čakal, že to bude hnusné, špinavé mesto čo smrdí a je nejvíc kekel. Prekvapivo je však čisté - až moc, dokonca! Cesty nelemujú hradby odpadkov, len sem tam niekto niečo zahodí, ulice sú takmer čisté. A celé mesto je hodne zelené, s parkami, trávnikmi, prírodou... Dokonca i bezďáci a žobráci sú tu menej početný než v prahe a takmer vás neotravujú ak nereagujete.
Od Lotusu sa šlo k ďalšišmu chrámu, Kalkaji Mandir. Klasický hindu temple čo však prekypoval životom - všetci tu spievali a robili randál, takže i hardcore punk koncert na junktowne oproti tou vyzeral ako katolícka omša. Dostali sme náramky, mrožina dostala puntík na čelo a jedém. Opať sme chytili rikšáka za naprosto super cenu a frčali celým mestom naspať k centru, do Jama Masjid, najviac veľkej mešity v Indii!
Pri vstupe sme sundali boty, zacálovali foťáky (prej i ak ho nepoužijem tak platím :( ) a tulenina dostala i takový divný pytel/šaty aby nepohoršovala indov tým že...nevim, asi že je žena. Vlasy jej však prekvapivo nechali voľné takže som úplne dres nepobral. Mešita však bola úžasne obrovská, s kopou miestnych čo sa primárne fotili alebo len tak oddychovali u centrálnej fontánky. Okamžite sme sa tiež stali terčom útokov fotkychtivých mládencov i detí a nakoniec som nafotil asi viac indov ako fotia nás než samotnej mešity. Punk.
 |
| můžete obdivovat můj úžasný těhotenský hábit! :D |
Na hoteli, po najlepšej sprche v živote teda možem písať report za zvuku indickej MTV.
 |
| A jedna bonusová :D |
Žádné komentáře:
Okomentovat